Las Palmas autom a surfom alebo 22 dní nespútanej slobody

Keď som mal pred desiatimi rokmi možnosť žiť, študovať, cestovať a bodyboardovať v Austrálií, tak sme jedného dňa prišli na opustenú pláž, kde stála osamotená stará dodávka, z ktorej trčali dva páry chodidiel. Surfy na zemi, neoprény prehodené cez dvere a zbytok vecí rozhádzaných okolo. Vtedy som si povedal, že toto chcem bezpodmienečne zažiť.

Po ročnej pauze kvôli kolenu, keď už na Stuhlecku končila sezóna, som sa ozval Mišovi Košťálovi a Peťovi Fáborovi z SSA (Slovenská Surfová Asociácia), s ktorými sme boli pred dvoma rokmi v Portugalsku s tým, že pome jazdiť! Chcel som ísť jazdiť a bolo mi v podstate jedno s kým. Slovo dalo slovo a začiatkom júna sme sedeli traja surfujúci a jeden dovolenkár v starej Caravelle, pripravený zdolať dlhých 4700km cesty na ostrov Gran Canaria v Kanárskom súostroví.  

Už od Salzburgu sme stáli asi každých 200km. Dôvodom bol tečúci chladič. Spotrebovali sme niekoľko bandasiek destilovanej vody a menili pár krát klinový remeň, ale išli sme, čo bolo hlavné. Po prvej noci strávenej na odpočívadle za francúzskym Clermontom sme problém dočasne odstránili kúpeným lepidlom. Štartovali sme výlučne cez káble s pomocou nejakej dobrej osoby, ktorú sme si odchytili, pretože za baterku sa nám nechcelo dávať peniaze a takto to bola oveľa väčšia sranda. Tak ako ísť cez Švajčiarsko bez diaľničnej známky.

Po tomto akčnom začiatku a krásnej ceste cez francúzsky vidiek sme úspešne dorazili k Atlantiku, konkrétne na spot pri mestečku Capbreton s dlhou a širokou pieskovou plážou. Klobásky na gril, pivečko a noc za dunami, až kým nezačalo pršať. Ďalší deň trocha jazdenia, keďže podmienky neboli najideálnejšie a nedlhý presun do komerčnejšieho Biarritzu.

Vychytali sme tam malý festival priamo na promenáde pri pláži a ani tri eurá za dva deci piva nás neodradilo si to tam užiť až do konca. Stánky s rôznou hudbou a pivom, pekné francúzsky, dobrá atmosféra, veľmi príjemné.

Chalani rána zvládali horšie tak som sa vybral jazdiť sám. Príjemnejší swell ako v Capbretone tak sme celkom pojazdili, frisbee a chill celý deň na pláži. Plážová sprcha, trocha prejsť po meste, pofotiť a smer Zarautz, Španielsko.

Tu sme prvý krát zvolili na prenocovanie kemp a teplú sprchu. Večer na pivku so susedom z Innsbrucku, ktorý surfovo cestoval s priateľkou a jedenásť mesačným synom v obytnom VW T3, mega. Ráno odchod a po včerajšku motivovaný na pláž, kde podmienky zatiaľ nič moc tak chalani šli na net, ja sa flákať a objavovať. Stretli sme pri aute a zistili sme, že nám ho vykradli. Ukradli mi počítač, objektívy, telefón atď., proste dosť vecí za nemalý peniaz, čo ma samozrejme patrične nasralo a pokazilo náladu. Riešičky s miestnymi policajtmi a znechutení bez jazdenia opúšťame Zarautz. Odstraňujeme nepríjemný zážitok z našich myslí aby sme si užívali všetko nadchádzajúce a smerujeme juhozápadne cez Valladoid a Salamancu až nad Lisabon k mestečku Peniche s plážou Supertubos.

Dorazili sme skoro ráno takže sme ešte dospávali. Otvorím oči, na spacáku asi 150 malých slimákov tak opatrne vyliezam odložím spacie potreby do auta, beriem foťák a jediný objektív, ktorý mi ostal a vyrážam flákať. Po návrate naspäť na spot som vymenil foťák za dosku a hybaj skillovať. Zatiaľ naj swell, menšie vlny, ale dalo sa určite zabaviť. Ďalší spotík sme si našli nad mestom Cascais, presnejšie pláž Guincho. Tento deň sa nám zapísal ako deň hudby, kvôli obom plážovým barom, kde hrali lukratívnu hudbu. Dobrý pojazd, pivko s luxus hudbou, žiadne ponáhľanie. Jediné, čo nás obmedzovalo, bol pre nás dátum a čas odchodu trajektu z Huelvy do Las Palmas de Gran Canaria. Inak silný chill.

Guincho opúšťame až po desiatej večer, keď už sú zdvihnuté rampy, čo znamenalo free parking. Presúvame zhruba 30km ďalej do mestečka alebo skôr časti Carcavelos, kde už značne cítiť blízkosť Lisabonu. Zapichneme to na konci veľkého parkoviska s komerčnou plážou, kde ma spať najskôr vôbec nelákalo. Otvorili sme vínko a onedlho pri nás zaparkovali dvaja asi päťdesiat ročný chlapíci s vypeckovaným rockom a dymilo sa im z auta asi hodinu vkuse. Trošku sme pokecali a pri odchode nám nechali niečo na občerstvenie, milé. Jemne podkurážený beriem spacák.

Chalani to zalomili v aute tak som sa sám vydal medzi skaly nájsť si nejaké komfortné  miesto na spanie. Našiel som. Ráno nás však čakal úplne pokojný oceán, čo znamenalo presun o niečo južnejšie. Po checknutí spotov po ceste sme hodili do GPS mestečko Sines a pláž Sao Torpes. Tak ako beachbreak sa tu dal jazdiť taktiež pointbreak. Pri našom príchode boli na odchode chalani z Mníchova s cool donálepkovaným VW a konštatovaním, že nie sú vlny. Čo v tom momente bola pravda, ale napriek tomu sme sa rozhodli ostať. O pár hodín sa nám to vyplatilo. Vlny sa zväčšili, málo ľudí a ideálny swell nás držali vo vode až do západu slnka, paráda. Aj doposiaľ jednoznačne najlepšie jazdenie prispelo k pohodlnému zaspávaniu na pláži s hviezdami nad hlavou a zvukmi oceána. Ostali sme tu aj nasledujúci deň a až k večeru sme nahádzali veci do auta a opustili okolie mesta Sines.

Do navigácie Mišo zadal mesto na juhozápadnom cípe Portugalska, Sagres. Tu sme po druhý a zároveň posledný krát volili kemp. Dorazili sme v skorších nočných hodinách a neskutočne všade fúkalo. Ešte sme nestihli potraviny tak sme boli pýtať pečivo po kempe, ktorého sme sa s ochotou dočkali. Bolo čo jesť k plechovke tuniaka. Nevyspatí s plnou hlavou a ušami piesku rýchlo do obchodu, nájsť nejaký príjemný spot, ktorým bol nakoniec Tonel. Najkrajší spot celého tripu. Vysoké útesy s relatívne malou piesočnatou plážou a sem-tam skalami vo vode, takže si bolo treba dávať pozor. Ale luxus. Po jazdení do baríku pri pláži na pivko ako v podstate na každom spote doteraz, okrem šoféra, samozrejme.

Keď sme sa dostatočne nasýtili miestnou atmosférou a scenériou, pomaly sme sa nalodili do káry. Mali sme ešte dva dni do odchodu trajektu a boli sme vcelku blízko tak sme prenocovali pri mestečku Quarteira, neďaleko Fara. Komerčné mesto s hotelom na hoteli, nič pre nás. Navyše oceán flat tak smer Huelva, noc v aute a následné čakanie na nalodenie na trajekt. Myšlienky o tom, ako asi dostaneme auto z trajektu, keď štartujeme len cez káble priberali na intenzite. Povedali sme si, že to dáme tak smelo do toho.

Viac fotiek z výletu nájdeteč v ::: GALÉRII :::

Čakala nás tridsaťhodinová plavba trajektom, ktorá sa mi silno vryla do pamäti. Bar a mini bazén takže tieto dve miesta sme pravidelne striedali v podstate stále. Veľmi nič iné sa nedalo robiť. Dalo by sa čítať, lenže aj knihy mi ukradli. A dalo sa len sedieť na stoličke a checkovať cestujúce, že ako kto tu je s kým a tak. Samozrejme decentne. Padol quest nájsť si slečnu s kajutou, keďže my sme mali na nocovanie len sedadlo podobné tomu v lietadle.

Posteľ, okrem iného, celkom lákala. Štvrtina úspešne quest splnila, zažila mocný večer a luxusne sa vyspala. Blížila sa siedma hodina a čas vylodenia. Pre nás troška komplikovanejšia ako pre iných. Tento krát nechcelo nakopnúť ani cez káble tak muselo byť tlačené z lode a nakoplo sa až dole kopcom. Celkom sranda. Neviem síce, či tento pocit zdieľali aj zamestnanci, ale tak čo už. Sme tam.

Viac fotiek z výletu nájdeteč v ::: GALÉRII :::

Na sopečnom ostrove s tmavými plážami na východe, dunami na juhu, útesmi na severe a západe s hornatým a suchým vnútrozemím.. Prvú noc na G.C. sme patrične oslávili na parkáči pri spote del Hombre. Tri dni a noci sme pojazdili a strávili na ufučanom východnom pobreží pod hlavným mestom, kde sme aj vyzdvihli môjho brácha z letiska.

Unavený z neustáleho vetra sme ustúpili na sever do bezvetria na spot los Vagabundos, kde boli mocné vlny s kamennou plážou a neodvážil sa nik z nás ani do vody. Mišo, Peťo a Penďo odlietali o päť dní skôr ako ja s bráchom tak sme sa presunuli späť do Las Palmas, mesta veľmi pekných dievčat, kde nám chalani nechali auto aspoň na prespávanie, za čo im aj touto cestou ďakujem.

Viac fotiek z výletu nájdeteč v ::: GALÉRII :::

Peťo s Mišom sa totiž o týždeň vracali späť. Rozlúčili sme sa pri buritos a pivku v miestnom surf bare menom Mundaka, ktorý sme pravidelne navštevovali, stretli fajn ľudí a riešili čo to na občerstvenie. Po noci v aute v meste sme si s bráchom požičali auto, čo sa ukázalo, že nebolo až také jednoduché a za dva dni sme precestovali v podstate celý ostrov. Úzke, kľukaté cesty držali šoféra v neustálom pozore. Posledný deň sme ešte pojazdili v Las Palmas na centrálnej pláži s bráchom, večer do Mundaky rozlúčiť s Xavierom, ktorý bol svojho času šiesty naj surfer Španielska. Veľmi príjemný a ochotný človek.

Pobrali sme veci z auta, nastúpili na jeden autobus, na druhý autobus a letisko. Trošku driemoty na letisku a pomalý, ale istý exodus z Las Palmas. Vôbec sa mi nechcelo do lietadla nastúpiť, pretože mi bolo úplne skvele, slobodne najviac a vidina šedej Bratislavy bez oceánu alebo snehu nebola extra lákavá. No nastúpil som a ďalšie dva týždne som bol hlavou stále na tripe. Silné zážitky, silné miesta, silná nostalgia. Awesome!!!

Be good be true.peace