Imigranti v skateboardingu

Skateboarding vždy bol a bude otvorenou kultúrou. V dobe, kedy slovenskými mestami pochodujú náckovia, je dobré si pripomenúť na koho strane vlastne stojíme.

Jeden zo základných pilierov skate kultúry je odjakživa tolerancia. Skejťáci si totiž každý deň na vlastnú kožu zažívajú, aké je to byť netolerovaní. Naháňajú nás policajti a namiesto toho aby chytali zločincov, buzerujú decká na spote. Starenka nám nadáva namiesto toho, aby prestala voliť stále tých istých zlodejov, čo jej kradnú penziu. A náckovia do nás kopú namiesto toho, aby sa radšej lepšie učili v škole alebo odcestovali žiť na Antarktídu.

A dnes sa celá spoločnosť háda o otázke imigrantov. Je ľahké povedať "nech si pomôžu sami", keď sa nad nimi zamýšľame ako nad anonymnou masou. Preto si v článku priblížime príbehy troch imigrantov v skateboardingu, a pozrieme sa na to, či sú aspoň takí nebezpeční, ako sa väčšina Slovenska v dnešných dňoch domnieva.

Na fotke je náš Marek Zápražný so svojim fellákom Younessom Amranim. Akoby ich jedna mater mala.

Younessova rodina pritom nepochádza z Malaciek, ale z Maroka v Severnej Afrike. Maroko bolo ešte v 60. rokoch okupované Francúzmi a Španielmi a zmietalo sa v občianskych vojnach. No hotová radosť žiť! Istý manželský párik Amraniovcov sa preto rozhodol emigrovať niekam, kde vám nehrozí mína pod nohami - do Belgicka. A tak je Youness už rodený belgičan. Z bráchom vyrastali v meste Eindhoven a vďaka miestnym skate podmienkam je z Younessa svetoznámy skejťák a nie vojnový invalid. V nasledujúcom videu uvidíte, ako sa vrátil do svojej domoviny, aby natočil exotický profil.

Na fotke je Nassim Guammaz. 

Nassim si dal trochu drsnejší príbeh. Jeho rodina tiež pochádza z Maroka, kde sa Nassim aj narodil. Keď bol ešte malý chlapec, jeho mama utiekla od násilníckeho fotra, zobrala malého Nassima a jeho sestry a emigrovala do Holandska. Nassim je cieľavedomý chalan, ktorý sa netají tým, že sa chcel vždy živiť skateboardingom. Ak by ostal žiť v Maroku, mohol by sa živiť akurát tak pasením kôz a bitkou od fotra. Veď pozrite tento oceňovaný dokument.

Chico Brenes, pán sympaťák z LRG.

A možno najkrutšiu storku si dal Chico. Pochádza z Nikarague, v latinskej Amerike - drogy, kartely a skoro neustále nebezpečenstvo. Keď mal 10 rokov, s rodinou sa prisťahoval do Ameriky. Boli úplne bez peňazí, nevedeli jazyk, nikoho nepoznali. Malý Chico začal chodiť pozerávať na miestny spot Embarcadero a skateboarding mu doslova zachránil život. Z chalaniska zo slumu sa stal American Dream. Do dnešných dní sa Chico rád vracia do Nikarague, robí rozličné charitatívne akcie a pomáha svojim bývalým krajanom. Good job, but Give me my money Chico!  

Tieto tri príbehy sú pritom iba kvapkami v mori. Skejťáci vždy boli nositeľmi slobodnej kultúry a nikdy iných nerozlišovali na základe náboženstva, rasy alebo orientácie. Byť súčasťou skejtovej scény znamená užívať si život po svojom a nebrániť ostatným, aby si tiež robili, čo chcú. Aj preto stojíme na opačnej strane barikády ako tupí náckovia. Mier!