SkateolOGY: Doska

Konár s kolieskami. Samotný konár prešiel svojim vývojom – týkalo sa to hlavne zmeny tvaru a materiálového zloženia dosky. Dnešný skateboard je vyústením takmer storočnej evolúcie, ktorá prináša viacero zaujímavostí, takže dnes sa dozviete niečo viac práve o tom - ček dat šit aut.

Tvar skateboardu od počiatku dodnes prešiel obrovským vývojom ktorý súvisel najmä s účelom používania. Prvým skejťákom sa ani nesnívalo o ollie, skôr napodobovali surfing a tomu bol prispôsobený tvar alá rovná doska vyrezaná do tvaru menšieho surfu. Nasledovali pokusy s materiálmi pre slalomové a zjazdové dosky, ktoré vznikali z rôznych plastov. Po nástupe vertikálnej rampy sa dosky vrátili k drevu a tvar sa prudko zväčšil najmä do šírky a to kvôli stabilite na doske – jednoduchšie sa jazdí v rampe na doske širokej 25cm ako na 10cm špáradlu. S nástupom vertikálnej rampy a výstavbou prvých verejných skateparkov prišiel najväčší vynález výskoku, čomu sa tvar prispôsobil hlavne tým, že tail, rozumej päta sa mierne nadvihla, čím sa skateboard ľahšie odlepil od zeme do vzduchu.

Pôvodne to bol nápad Larryho Stevensona – podľa jeho výkresov mala byť v zadnej časti akási železná konštrukcia. O desať rokov neskôr sa v lisoch pri výrobe dosiek začali používať formy so zdvihnutou pätou, takže sa jednalo o samotnú dosku čo bola vyhnutá a nie o železnú konštrukciu. Po nástupe street skateboardingu sa tvar dosiek zúžil a namiesto desať palcových oblúd sa začali používať osem palcov široké dosky tvarovo podobné tým, ktoré sa jazdia dnes. Street skateboarding priniesol do tvaru skateboardu ďalšie tri veci: Doska sa stáva symetrickejšia, t.j. päta a špička sú si takmer podobné s tým, že nose, rozumej špička, je trochu dlhšia a placatejšia. Druhou vecou čo sa symetrie týka je zdvihnutie nosu do vzduchu podobne ako tomu bolo vo vertikálnej rampe s tailom a to už máme dnešný tvar. Nesmieme zabudnúť na ďalšie vyhnutie dosky v strednej časti medzi kolieskami, tzv. concave: mierne pozdĺžne vyhnutie strednej časti dosky podľa stredovej osi, ktorý prišiel s nástupom flipových trikov – toto zahnutie dosky umožňuje ich lepšie kopanie. 

Čo sa materiálového zloženia týka, už od začiatku sa na výrobu skejtu používa kanadský javor. Kanadský javor sa ujal ako jediný vhodný materiál hlavne kvôli svojej pružnosti a trvácnosti. V histórii sme zažili viacero pokusov o zmenu materiálu na bambus, alebo jaseň, no všetky pokusy zatiaľ boli zbytočné a drvivá väčšina skejťákov jazdí na čisto javorových skejtoch – sedem vrstiev kanadského javora zlepených k sebe pod vysokým tlakom. Niektoré spoločnosti experimentujú s počtom vrstiev, alebo iným materiálom ako drevom, no zatiaľ sa ujal len a len kanadský javor. Vrstvy sa zvyknú namoriť farbou – často to je práve tá najvrchnejšia vrstva na ktorú sa lepí grip. Čo sa životnosti dosky týka, profesionálni skateboardisti menia dosku každý týždeň, aj častejšie. Priemernému skejťákovi vydrží mesiac, no väčšina z nás si určite pamätá časy keď finančné možnosti nedovolili viac ako mať jeden skejt na sezónu. Kvôli vyššej životnosti a spomaleniu procesu sušenia sa skateboardy predávajú vo fóliách. Rok stará nepoužívaná doska už ani náhodou nemá také vlastnosti ako doska nová.

Rozmery skateboardu dneška sa merajú v palcoch. Jeden palec je 2,54 centimetra. Pre každý druh skateboardingu je vhodný iný rozmer dosky. Pre technickejší skateboarding sú vhodnejšie dosky v šírke od 7,5 do 8 palcov, pre jazdenie v rádiusoch sú vhodnejšie dosky v šírke 8 – 8,5 palca no nie je to zákon. Správna veľkosť dosky je daná aj veľkosťou nohy – čím väčšia noha tým, väčší skejt. Klasické skejty sa teda vyrábajú v šírkach 7,5 – 8,5 palca, väčšina skejťákov jazdí na doskách šírky palcov osem. Pre najmenších sú vhodné ešte menšie dosky so šírkou menšou ako 7,5 a niektorí bazénoví jazdci používajú dosky širšie ako 8,5 palca. Pri výbere dosky platí hlavne pravidlo, že žiadne pravidlo neexistuje. Každému vyhovuje iná doska. Ak si ešte skejt nemal, požičaj si rôzne skejty od kamarátov aby si zistil ktorý skejt ti vyhovuje najviac. Poznám trinásťročných chlapcov s maličkou nohou jazdiacich výhradne na 8,5 aj dospelých skejťákov na doskách v šírke 7,5. No rules no fucking rules. 

Opotrebenie dosky vzniká najmä jej dennodenným používaním. Najčastejšie sa zošúcha tail dosky, čím doska stráca pružnosť a jazdné vlastnosti. Ďalším častým javom je tzv. keks. Lepená doska trafí ostrý roh, tlak nárazu nedokáže absorbovať a lepidlo medzi jednotlivými vrstvami povolí. Pripomína to rozdrvený keks odkiaľ pochádza ľudový názov. Častým jazdením stráca doska pružnosť a už dva mesiace stará doska má často aj napriek zdanlivej bezchybnosti iné vlastnosti. Pri prudkom tlaku, ktorý vzniká napríklad skokom z veľkej výšky to doska často nezvládne a praskne. Tieto praskliny sú buď cez celú dosku a môžete ju vyhodiť, alebo len na menšej časti dosky a prasknutých je len zopár vrstiev. Takáto doska okamžite stráca kvalitu a jazdenie na nej často znižuje pôžitok z jazdy. Pravdepodobne bude čochvíľa zlomená.

Čo sa ceny skateboardov týka, neplatí tu že čím drahší skateboard, tým lepšie. Niektorí predajcovia ponúkajú niekoľko rokov staré skateboardy za podstatne vyššiu cenu ako iní ponúkajú čerstvé dosky. Dnešné dosky sa od sebou kvalitou veľmi nelíšia, takže odporúčame kupovať lacnejšie skateboardy – často sa stáva že za cenu jednej dosky z Ameriky zaplatíte dvakrát toľko ako za dosku lokálneho výrobcu. Životnosť amerických dosiek nie je dvojnásobne vysoká a často sa môže stať, že práve drahé skateboardy sú zosušené. Začiatkom nové milénia otvorením trhu prišiel aj k nám trend lokálnych značiek podporujúcich skateboarding.

SUPPORT YOUR LOCAL. Ak si kúpite dosku lokálneho výrobcu ktorý podporuje skateboarding, podporíte tým sami seba, pretože vo vašom okolí budú vyrastať kvalitnejšie skateparky, sponzorovaní jazdci budú mať lepšie podmienky a úroveň súťaží pôjde hore. Lokálny výrobca nevyrába dosky doma na kolene, ale v renomovanej fabrike v Španielsku, Prahe, alebo USA a často sa stáva, že pochádza z rovnakej fabriky ako drahý skejt. Záručné vady skateboardu sa týkajú len rozlepenia vrstiev medzi sebou. Vzniká to buď nízkym tlakom pri výrobe, alebo nedostatkom lepidla. Predajca je povinný vám takto rozlepenú dosku vymeniť. Ostatné vady spôsobené jej používaním nemôžu byť predmetom reklamácie. Ak vám však doska praskne keď je zima, vonku je mínus päť stupňov a vaša závislosť vás núti jazdiť aj v takýchto podmienkach, nečudujte sa že doska nedrží.

Okrem klasických tvarov určených pre „trikový skateboarding“ existujú aj tzv. cruisre, ktoré sa používajú väčšinou na prepravu. V dnešnej dobe je pomerne častým javom vidieť skejťáka ako ide po ulici na cruisri a pod pazuchou má klasický skejt. Cruisre majú často iný tvar ako klasické skateboardy. Buď sa jedná o špeciálne tvary, alebo o repliky starých tvarov na akých sa zvyklo jazdiť v minulosti. Samostatnou kapitolou sú longboardy a slalomové dosky.

Griptape, špeciálny brúsny papier, sa lepí na vrch dosky za účelom lepšej ovládateľnosti dosky pri rôznych trikoch. Jeho spodná časť je samolepiaca a lepí sa na dosku. Pri lepení na dosku potrebujete len grip a dosku, nič viac. Grip má pri kúpe obdĺžnikový tvar a po nalepení na dosku sa oreže podľa tvaru skejtu, čím je jeden grip univerzálny pre všetky tvary. Zvrchu obsahuje grip drobné kryštály podobné brúsnemu papieru vďaka ktorým je grip dostatočne hrubý. Tieto kryštály sa pri výskoku zachytia o topánku, čím je umožnené vyskočiť vyššie a ďalej. Životnosť gripu je rovnaká ako životnosť dosky. Niektorí mladší a menej skúsení skejťáci si zvyknú kupovať aj viac gripov na jednu dosku.

Rubrika skateolOGY je pripravovaná v spolupráci s KZNshop.sk a KZNparks.sk