Svetová história skateboardingu časť 2.

Tretia vlna skateboardingu sa začala roku 1980 časopisom Thrasher a heslom SKATE AND DESTROY, ktorý bol určený výlučne pre skateboardistov a informoval o dianí na skejtovej scéne. Bol úzko spojený s kalifornskou punkovou scénou. Tri roky nato začalo vychádzať ďalšie odborné periodikum Transworld skateboarding s heslom SKATE AND CREATE. Oba časopisy vychádzajú dodnes, Thrasher vydal v januári tohto roka špeciálne číslo k tridsiatemu výročiu vzniku.

Servisní technici pretekárskych motoriek Fausto Vitello a Eric Swenson sa spojili s prvou skejtovou distribúciou NHS distribution na ktorej čele stál Richard Novak a spolu s Jayom Shuirmanom priniesli do skateboardingu ďalšiu revolúciu s názvom Independent trucks. Po testovaniach na pretekárskych autách priniesli do dizajnu skateboardového trucku jednoduchosť a špeciálny dizajn, ktorý je základom všetkých dnešných truckov. Prvým testovacím jazdcom bol Rick Blackhart, ktorý pred každým testovaním trucku musel dostať desať pív a dvadsať dolárov, inak sa na dosku nepostavil. Neskôr sa stal prvým team managerom. Dnes sa predáva desiata verzia stage X v šírke 129, 139 (vysoké aj nízke), 149, 169 a 219 mm. Každá je vhodná pre iný druh skateboardingu. V dnešnej dobe je nažive už len posledný zakladateľ kultovej značky Richard Novak. Jay Shuirman zomrel ešte predtým než svetlo sveta 23. mája 1978 uzrel prvý model Independent Stage I. ktorý sa vyrábal v šírkach XXXXX, o Faustovi Vitellovi sa viac dočítate nižšie. Tohto roku (2011) nás opustil Eric Swenson, ktorého tvár bola na jednej z reklám.

1. januára 1981 vyšlo prvé číslo Thrasher magazínu, čo bolo periodikum určené výlučne hardcore skejťákom, ktorí skrz tento časopis vedeli o jazdení na iných miestach planéty.. Časopis mal na scénu okamžitý vplyv a vychádza dodnes. Od začiatku mal jasný cieľ: pokryť všetky aspekty skateboardingu - od downhillu cez vertikálnu rampu, street až po freestyle. Okrem samotného jazdenia sa časopis venuje novej hudbe od punku cez new wave, metal až po hip hop. Viacero skejťákov prispievalo a dodnes prispieva článkami a fotkami. V časoch úpadku organizoval Fausto Vitello závody na súkromných rampách kde sa okrem jazdenia pieklo mäso a pilo pivo: „Bolo to o čistom skateboardingu. Bolo to záležitosťou prežitia. "Udržovali sme ducha nažive. Skateboarding oslovuje jedinečné osobnosti. Ovplyvňuje to zvyšok spoločnosti. Thrasher nie je o pretvárke alebo výpredaji do korporátnej Ameriky. Je to o SKATE AND DESTROY.“ Fausto Vitello už bohužiaľ nie je medzi nami, roku 2006 dostal srdcovú príhodu ktorej podľahol a tak zomrel posledný don skateboardingu. Česť jeho pamiatke.

Začiatky street skateboardingu: Natas Kaupas vo filme Streets of fire z roku 1989:

Všetky skateboardové spoločnosti tej doby boli vlastnené ľuďmi mimo skejtového biznisu, veď aj George Powell nebol skateboardista. Do priemyslu prúdilo obrovské množstvo peňazí. Nebolo nezvyčajné, že profesionáli zarábali trikrát viac ako ich rodičia. Väčšina výrobcov však bola konzervatívna a snažila sa skateboardistom hovoriť čo a ako majú robiť. Profesionáli boli dospelí ľudia a nechceli slepo nasledovať svojho chlebodarcu. Trojica výrobcov Powell Peralta, Vision/Sims a Santa Cruz ovládala celý skejtový trh.

Začala sa vyrábať špecializovaná obuv značiek Airwalk, Vans a Vision, ktorú okrem skejťákov začali nosiť aj ľudia, ktorí s tým nemali nikdy nič spoločné - jednoducho sa im tá topánka páčila a bola pohodlná. Začiatkom osemdesiatych rokov bola hlavnou skejtovou disciplínou vertikálna rampa. Bones Brigade videá boli príčinou nového rozmachu v skateboardingu.

Steve Rocco bol prvým profesionálom, ktorý si vytvoril vlastnú značku Santa Monica Airlines a roku 1987 úplne zmenil celý skejtový svet. Obchodným partnerom mu bol Rodney Mullen, ktorého Steve presvedčil aby do spoločnosti investoval všetky svoje úspory. Spoločnosť sa rútila do záhuby, lebo Steve míňal peniaze na súkromné účely a tak si zobral ďalšiu pôžičku. Znenazdajky začala spoločnosť vykazovať obrovské zisky čo sa nepáčilo konkurentom. Zmenil názov na World Industries a začal robiť prvé double kick dosky – dosky so zdvihnutým chvostom a nosom. Ich tvar bol základom dnešných tvarov, kedy sú skateboardy väčšinou takmer symetrické, nos je však trochu väčší ako chvost. Pomerne silný tím jazdcov urobil zo značky seriózneho hráča na trhu. Serióznosť však spočívala iba v predajných číslach. Steve ponechal jazdcom úplnú slobodu, mohli si robiť čo chceli. Reklamy bez fotiek produktov, grafiky skejtov s rozprávkovými postavičkami namiesto dovtedy zaužívaných lebiek a tvary dosiek, ktoré vôbec nevyzerali ako skejty. Reklamy cielene mierené proti zaužívanej konkurencii. Vlastný časopis Big Brother s návodom ako spáchať samovraždu, vyrobiť falošné peniaze, Ježišom ukrižovaným na kríži zo skateboardov a pornografiou - šialenosť. Rodney Mullen začal navrhovať tvary dosiek. Časom sa k World Industries pridali ďalšie značky ako Blind, 101 a Plan B. Postupne začali aj ostatní profesionáli premýšľať tak ako Steve Rocco a začali si vytvárať vlastné spoločnosti, čím sa Steve ukľudnil a dnes je jeho značka určená hlavne pre mladších spotrebiteľov. Bol to práve Steve Rocco kto začal s ďalšou zmenou, kedy skateboardisti sami začali zakladať vlastné spoločnosti.

Začiatkom deväťdesiatych rokov svet ovládla ekonomická recesia čo postihlo aj skateboarding. Káblová televízia, satelity a internet rozšírili skateboarding do povedomia celého sveta. V dnešnej dobe nie je problém sledovať dianie vo svetovom skateboardingu cez internet nech ste kdekoľvek na svete. Prví skateboardisti vyrástli a k jazdeniu sa dostali ich deti. Roku 1995 sa konali prvé X-games. Skateboarding sa dostal do povedomia najširšej verejnosti, veľa mladých začalo nosiť skateboardové topánky, ktorých výrobcovia sa zlúčili s korporáciami vyrábajúcimi oblečenie. Koncom deväťdesiatych rokov sa presadil street skateboarding naplno a priemysel sa zaplnil nespočetnými značkami a výrobcami. V Kalifornii sa vďaka zmene zákona začali nanovo budovať skateparky, čo sa neskôr prenieslo do ostatných štátov celého sveta. Skateparky začínajú vznikať tam, kde nikdy predtým neboli. Vrátane Slovenska.

Street skateboarding kombinoval technické aspekty freestyle skateboardingu s agresivitou bazénového a vertikálneho jazdenia. Sedemdesiate roky boli o surfingu, osemdesiate si šli v punk rocku a deväťdesiate roky priniesli éru hip hopu, raveu a širokých nohavíc. Jazdilo sa iba zopár kontestov a väčšina mala mizerné prize money. Veľa starých profesionálov bolo nútených nájsť si normálnu prácu. Niektoré spoločnosti úplne upustili od grafík. Centrom skateboardingu sa stala San Franciská 9th avenue. Tommy Guerrero, Mark Gonzales, Natas Kaupas, Mike Vallely, Ed Templeton a ostatní tu položili základ tomu, čo sa jazdí dnes.

Technické zdokonalenie rôznych trikov spolu s vývojom v skateboardovom priemysle umožnilo skejťákom na začiatku deväťdesiatych rokov vytiahnuť dosky na ulicu, čo spôsobilo ďalšiu obrovskú zmenu a vlnu jazdenia, ktoré prevláda dodnes – na Slovensku jazdí túto disciplínu väčšina skateboardistov. Veľkosť kolečka sa zmenšila z rampových 66mm v osemdesiatych rokoch až na 38mm začiatkom deväťdesiatych. Dosky boli široké deväť až desať palcov s tvarom ako ryba, s veľkým tailom a malým nosom, no pre ulicu sa zúžili na osem palcov s tvarom takmer symetrickým. Takmer všetky betónové parky sa zbúrali, drevené rampy ste mohli nájsť len vo dvoroch zopár ľudí a tak sa street skateboarding stal jedinou formou skateboardingu akú ste mohli robiť celý deň. Starí freestyleri ako Steve Rocco začali preberať priemysel a časom vznikali svieže nové značky a distribučné spoločnosti ako Alien Workshop, New Deal, Tum Yeto distribution so značkami Toy Machine, Zero a Foundation. Zoo York a Birdhouse, Planet Earth, Shorty's, Deluxe distribution – Real, Thunder, Antihero, potom Girl, Chocolate a podobne.

Okolo roku 1975 boli do Nemecka na trh privezené z Ameriky prvé skateboardy a už v roku 1977 sa dosky stali obľúbeným darčekom na narodeniny alebo Vianoce. Skateboarding oslovil veľkú časť mladých a prilákal nečakanú pozornosť masmédií. V tom istom roku boli založené dva nemecké skateboardové časopisy a do Európy začali cestovať profesionáli z Ameriky, no už v roku 1979 bolo po skateboardovom ošiali. Začiatkom osemdesiatych rokov sa na scéne freestyle skateboardingu objavil Švéd Per Welinder, čo bol jediný človek na svete ktorý porazil Rodneyho Mullena. Roku 1982 si Titus Dittmann otvoril prvý skateshop a spáchal prvý závod vo vertikálnej rampe, ktorého víťazom sa stal Claus Grabke, ktorý neskôr odišiel za veľkú mláku kde sa zaradil medzi svetovú špičku. Pomerne často navštevoval Českú Republiku, takže mal na našu scénu značný vplyv. Roku 1986 sa závod v Münstri stal najväčším európskym závodom s novou disciplínou streetstyle. Roku 1989 sa na tento závod prišlo pozrieť 10.000 divákov a svojho času na neho chodila celá svetová špička. Titus má v dnešnej dobe sieť skateshopov po Nemecku a Rakúsku. Posledný ročník sa konal v roku 2005 a na prvých dvoch miestach sa umiestnili Brazílčania, ktorí zohrali v skateboardovom svete podstatnú úlohu.

Ukážka toho, čo priniesla Brazília do skateboardingu: Bob Burnquist vo filme Extremely Sorry

Brazílska skateboardová scéna je na veľmi vysokej úrovni s viacerými špecifikáciami. Brazília je pomerne chudobná krajina a pre väčšinu mladých predstavujú športové úspechy odchod z toho prekliateho sveta. Skateboarding je tretí najpopulárnejší šport a v Brazílii je veľa skateparkov – ulice sú pomerne zničené. Nie je zvláštnosťou, že tí najtalentovanejší obchádzajú závody po celom svete. Mnoho z nich opustí rodnú krajinu a presťahuje sa do USA kde sa zaradia medzi absolútnu špičku. Keď sa v skateboardovom svete chcete skutočne presadiť, musíte odísť do Ameriky a ukázať v kolíske, že ste jeden z najlepších. Takto sa to deje dodnes a platí to pre každý kút sveta. Peťo Molec chodí na mesiac do Ameriky už tri roky, Marek Zápražný sa v januári chystá na druhý výlet za veľkú mláku a raz bol šťastie skúsiť aj Ondro Leskoviansky.

S príchodom nového milénia sa skateboardový trh stal natoľko veľký, že do neho vstúpili nadnárodné športové korporácie vyrábajúce športové náčinie pre väčšinu športov ako Nike, Adidas, Converse a ďalší. Skejťáci už aj skôr používali na jazdenie topánky týchto značiek – takmer celý Bones Brigade team jazdí vo videu The Search For Animal Chin z roku 1987 v pôvodne basketbalovom modeli Nike Dunk High, iba Tony Hawk jazdí v modeli Vans SK8 – Hi. Samotné korporácie však skateboarding v tom čase nepodporovali, ich obuv bola jednoducho trvácna a dobre sa v nej jazdilo. Spoločnosti neboli sponzorom žiadnych závodov, skateparkov alebo jazdcov. To sa zmenilo až po roku 2000, kedy z týchto spoločností začalo prúdiť do priemyslu obrovské množstvo peňazí. Do tradičných modelov sa dávali špecifikácie ako anti-shock na päte, zosilnené švy na miestach, kde sa jazdením najviac ničia a špeciálne materiály s dlhou životnosťou – Nike Dunk alebo Blazer, Adidas Supertar, Converse Chuck Taylor a iné. Okrem toho začali vyrábať modely špeciálne vyvinuté pre skateboarding a modely často nesú meno profesionálneho skatera, ktorý ich navrhol. S väčším či menším úspechom ich nasledovali iné spoločnosti ako Reebok, Puma, K-swiss a ďalší.

Roku 2002 organizácia pre športový prieskum American Sports Data zistila, že na celom svete je 12,5 milióna skateboardistov. 80% z nich bolo vo vekovej kategórii pod 18 rokov a 74% z nich bolo mužského pohlavia.

We Are Skateboarders 

V skateboardingu je viacero sérií závodov a momentálne sa nedá povedať, ktorá má najväčšiu prestíž. Máme sériu World Cup of Skateboarding, ktorá je akýmsi svetovým pohárom – jednotlivé závody sa konajú po celom svete – USA, Nový Zéland, Austrália, Čína, Brazília, Francúzsko, Taliansko, Estónsko, Anglicko, Švédsko, Belgicko, Nemecko a Česká republika. Jazdia sa disciplíny Street, Bowl (bazén) a Vertikálna rampa. Bratia Maloofovci sú majiteľmi basketbalového klubu Sacramento Kings a siete luxusných hotelov The Palms. Roku 2008 sa rozhodli investovať do skateboardingu a založili prestížnu sériu závodov Maloof Money Cup, ktorej prize money je celkovo takmer pol milióna dolárov a tiež špeciálna prémia milión dolárov pre toho, kto vyhrá štyri závody po sebe – Chris Cole vyhral posledné tri. Celá séria sa doteraz šla v Amerike v skateparkoch ktoré po ukončení závodu ostali stáť pre miestnu komunitu. Tohto roku sa jeden závod pôjde v Juhoafrickej Republike. Ďalšou sériou závodov ktorá dnes definuje skateboarding je Street League kde je celková finančná výhra až 1,6 milióna dolárov. Pre tento závod bol vymyslený nový formát pretekov kedy má každý jazdec šesť pokusov na jednotlivej prekážke, boduje sa každý pokus a úspešnosť vrátených trikov je niekedy až 90%. Série sa účastní 24 najlepších skaterov našej planéty.

Ak chce našinec vidieť skateboarding na svetovej úrovni, najbližšou možnosťou je jeden závod série World Cup of Skateboarding v Prahe – Mystic Skate Cup. Tohto roku šiel sedemnásty ročník a celková finančná výhra bola 30.000 USD. Závod sa ide v skateparku na ostrove Štvanice. Minulých ročníkov sa závodu účastnili profesionáli z celého sveta. Víťazom streetu sa tohto roku stal Brazílčan Kelvin Hoeffler, bazén vyhral už druhý krát po sebe Ivan Rivado zo španielskeho Baskicka.

Toľko teda svetová história, ktorú sme si v dvoch článkoch zrekapitulovali od počiatkov až do dneška. Na tomto odkaze si môžete prečítať prvý článok o začiatkoch skateboardingu vo svete. V ďalšom článku si rozboerieme z čoho sa skladá skateboard a jeho jednotlivé časti.

Peace.