Reynolds o drogách (slovenský preklad)

Na stránke nášho obľúbeného časopisu JENKEM sa objavil dlhoočakávaný rozhovor s THE BOSSom. Hodnotí v ňom svoj čas strávený v skateboardingu, ako majiteľ firiem a distribúcií, ale aj o svojej divokej drogovej mladosti. Reynolds strávil veľa času na odvykačke od tvrdých drôg a teraz prvý krát verejne rozpráva o tom, čo by spravil inak.

Už si viac ako desať rokov čistý. Ako si sa dostal k alkoholu a drogám prvýkrát?

Vyrastal som v malom meste, tam to skrátka ide. Takto tam ľudia žijú, stále idú párty. Možno sú všetci znudení, alebo je to skrátka súčasť dospievania. Mal som 16 alebo 17 a väčšina mojich kamošov boli starší. Proste som do toho spadol. Už v šestnástich keď som pil, tak som proste pil dovtedy, kým som sa dogrcal alebo odpadol. Bol som príliš mladý, aby som vedel, čo to je alkoholizmus. Keď som odkómoval a druhý deň celý pregrcal, povedal som si : Pecka, včera to ale bola párty. Niekedy v tom čase sme začali huliť fakt veľa trávy. Špinavý juh Americy, vozili sme sa v aute po meste celý deň a hulili. A tak tam lokáli žijú doteraz (Reynolds momentálne žije v Kalifornii). Bude to asi taký južanský zvyk, počúvať Outkast a fajčiť brká. Pamätám si dokonca keď sme raz zastavili pri inom dymiacom aute, zvonku sa naklonila Elissa Steamer, len sme si vymenili zapálené jointy a išli sme každý svojim smerom.

Potom keď som mal 18 a presťahoval som sa do Kalifornie, chalani ku ktorým som vzhliadal ako Tom Penny alebo Chad Muska si to vtedy šli, v Kalifornii boli drogy prijateľnejšie ako doma. Fajčili sme, pili a skejtovali, to bola vtedy normálka. Dustin Dollin bral drogy od malička, a jedného dňa skrátka priniesol kokaín, položil ho na stôl a proste sme do toho šli. Vôbec mi nenapadlo, že by to bol blbý nápad, bral som to normálne, ako trávu.

No a pár mesiacov neskôr niekto iný priniesol zas, znovu som si dal, a od toho momentu, mal som asi tak 19 rokov, som vlastne fúkal kokaín. Neskôr som začal felliť zase s iným druhom ľudí, tí fajčili crack a ešte nejaké tvrdé drogy. Začal som fajčiť kokaín a zároveň trávu... vtedy už vlastne hocičo čo kto priniesol, extázu... Skrátka to bola doba v mojom živote kedy som experimentoval, ale vždy som to znova a znova ľutoval. Vždy som si povedal, že toto je posledný krát, vždy ráno som sa zobudil a pýtal sa sám seba čo robím. "Toto je blbé. Toto nechcem robiť." Ale potom vždy po pár pivách a pár špekoch, všetci boli v párty móde a zrazu – niečo mi prekliklo v hlave – a pravidlá boli fuč : „Poďme na to!“ To preto, že som bol feťák. Nie každý takto žije, ale keď tak žiješ, tak si proste feťák a alkoholik.

Pomohli ti nejaké z tých drôg pri jazdení?

Kurva že nie! Fakt nie. Teraz to cítim naisto, myslím si že hulenie, alkohol ani žiadne drogy nemôžu pomôcť vôbec ničomu. Nikomu a ničomu. Naozaj v to verím. Myslím, že každý kto hovorí že „keď sa nafajčím jazdím lepšie“ alebo „po pár pivách skúšam hocičo“, že to sú kecy. Čistá hlava je jediná vec čo ti pomôže pri sústredení a robil veci správne.

Váš jazdec a kamarát Antwuan Dixon je čerstvo vonku z basy. Nejaké novinky?

Fu, nechcem veľmi o jeho problémoch hovoriť verejne. Ide po svojej vlastnej ceste, neviem presne čo teraz robí. Neviem fakt.

Je ešte niečo čo by si chcel v skateboardingu dosiahnuť, než sa skončí tvoja PRO kariéra?

Cítim to tak, že Baker, PD (pissdrunx) a celá naša banda mohla napáchať dosť škody, a ja by som sa rád pokúsil túto škodu napraviť čo najviac to pôjde. Ak budem čo i len trochu môcť, posunúť tie deti smerom preč od pitia, fetovania a celého toho životného štýlu. To by som chcel ešte dosiahnuť. Okrem toho len aby skateboarding bol stále jedinečný, bez peňazí a o zábave. Stačí iba toľko.

Myslíš že rané dni Bakeru mohli byť pre niektoré decká zlou inšpiráciou?

Hej, tam skrátka nešlo o nejaké pretvarovanie alebo image. Takí sme proste boli. Je to akoby Beagle (dvorný kameraman) robil o nás dokumentárne filmy. To bol vtedy Baker a to už nedokážem zmeniť. Ale teraz dávam deckám lepší vzor, že im proste poviem, že nepotrebujú fetovať aby vyzerali cool. Veľa ľudí za mnou prišlo na deme, že „fú chlape, začal som sa namotávať na pičoviny, ale potom som šiel na liečenie, na anonymných alkoholikov, a už to proste nerobím.“ Myslím že sme takto ovplyvnili ozaj veľa ľudí. Kto vie, možno keby bolo inak, mohli sme niekomu zachrániť život. To je pre mňa omnoho dôležitejšie akože : „Uau ty si môj obľúbený skejťák.“ Možno som mohol niekoho zachrániť pred predávkovaním heroínom. A to je omnoho väčšia vec než celý skateboarding.

celý rozhovor s BOSSom si môžte prečítať na stránkach JENKEM