10. ročník Uprising festivalu

Keď sa povie Uprising vybavia sa mi tie najlepšie koncerty, nekončiaca zábava, najkrajšie dievčatá a pohodová atmosféra areálu Zlatých Pieskov. Inak tomu nebolo ani na jubilejnom desiatom ročníku jedného z TOP festivalov na Slovensku.

Organizátori si pre túto príležitosť nachystali skutočne pestrý lineup, plný zvučných mien zahraničných ale aj domácich interpretov. Z počiatku som čelil obavám, či som schopný ustriehnuť svoju foto výbavu pred nástrahami festivalového života a následkom užívania si. Nakoniec som sa odvážil to risknúť s vedomím, že si musím dávať veľký pozor a byť schopný aspoň čiastočne odolávať týmto zakázaným pokušeniam. Na festival som sa pod tlakom a vyhrážok mojich kamarátov vybral zo Zvolena v predstihu už vo štvrtok. Pozitívna predpoveď počasia veštila že sa netreba báť nepríjemností v podobe dažďov a búrok čo sa aj naplnilo. Po absolvovaní vstupných ceremónií s páskami som vyhľadal vhodné miesto pre stan a party sa mohla začať.

Štvrtkový warmup sa niesol v duchu degustačných príprav na dlho-očakávaný festival. Čo sa týka areálu campu došlo tento rok k radikálnej zmene v podobe dvoch stanových mestečiek. Kvôli nehodovosti z minulých ročníkov bol tiež zamedzený prístup k vode vo večerných hodinách. Ploty okolo vody však figurovali počas celého festivalu, takže pláž aj cez deň pripomínala preplnené dovolenkové destinácie. V piatok ráno sa camp postupne zaplňoval a po vykonaní základných telesných a hygienických potrieb každý túžobne očakával otvorenie festivalového areálu. Okrem koncertov bolo pripravených množstvo sprievodných akcií v podobe slackline, bitiek v blate, tanečných workshopov, graffity exibície či rôznych inštalácií umeleckého charakteru. Smutným zistením pre nás skejťákov bolo, že tento ročník sa musí zaobísť bez minirampy.

Tento rok ma najviac zaujala ponuka main stageu a arena stageu, odkiaľ pochádza drvivá väčšina fotiek. V piatok poobede to odpálilo spoločné vystúpenie Polemicu a Dr. Ring-Dinga v pulzujúcom rytme SKA. Milovníkom roots reggae potom ulahodil pôvodom africký majster Alpha Blondy, ktorý bol mojím piatkovým headlinerom. Aby som sa vyhol stereotypu pokračoval som na Arena stage pozrieť a zdokumentovať Pharoahe Monch a Congo Natty. Na hlavnom stage sa medzitým predviedol Sean Paul, od ktorého mi bohate stačili prvé tri songy aby som sa utvrdil že to nie je moja šálka kávy. Napriek fame-u, ktorý ujo bezpochyby má, to bol pre väčšinu návštevníkov takpovediac zbytočný koncert. Po tomto negatívnom zážitku som pociťoval únavu takže som zvolil regeneráciu v podobe niekoľkých pív a neviazanú zábavu s priateľmi. V sobotu ma zo stanu vyhnalo neznesiteľné teplo. Neostávalo nič iné len prečkať deň v blízkosti vody a spraviť zopár sexy záberov. Po otvorení festivalu som mal ambíciu fotiť celý deň no na tom slnku to bolo dosť unavujúce.

Vystál som šóru v gastro zóne, vzdal som sa piva a uprednostnil som pestré nealko drinky. Tie mi pomohli načerpať energiu na dlho-očakávaný sobotňajší program. Ako býva zvykom popoludní to odpálili chalani z Medial Banana. Tí dali štandardne dobrú šowku a potvrdili tak prvenstvo na slovenskej reggae scéne. Po nich nasledoval vždy usmievavý charizmatický pán Macka B, ktorý na UPRISINGU nie je žiadnym nováčikom. Milo ma prekvapil tiež koncert ukrajinského akustického tria 5nizza - dobrý príklad toho že kvalitné reggae nemusí byť z karibiku. Vyvrcholením celého festivalu a splneným snom mnohých z nás bol koncert The Wailers. Najznámejšie hity ako Natural mystic , Buffalo soldier, Redemption song, One love, Three little birds a mnoho ďalších pošteklilo srdiečko azda každému zúčastnenému začo patrí organizačnému tímu veľká a úprimná vďaka.

Ťažko si je predstaviť vhodnejšieho headlinera na desiatom ročníku jedného z európskych TOP reggae festivalov. Vystúpenie bolo autentické a chvíľami som bol vtom, že hrá pôvodná zostava. Za zmienku sobotňajšej noci určite stojí údajne posledný koncert Irie Revoltes, ktorého som sa nezúčastnil keďže som ich v minulosti zažil. Uprednostnil som arena stage a britské hiphopovo-dubstepové trio Foreign Beggars. Ich koncert bola v celku bomba. Dal som ho celý, no po ňom som už takmer necítil nohy. Nasledoval DJ set Pendulum, motkanie sa po festivale a kalba do skorých ranných hodín. V porovnaní s mojim prvým - celkovo druhým ročníkom UPRISINGU v roku 2008 je vidieť obrovský posun a nárast návštevnosti. Chvíľami som mal pocit, že to areál pomaly začína kapacitne nezvládať. Na rôznych fórach som sa stretol s množstvom negatívnych názorov a hejtov. Osobne som nemal problém s ničím. K pivu som sa dostal vždy pomerne rýchlo, jedlo som si vyberal tak aby mi chutilo. Ak mi niekto zle vydal, upozornil som ho na to. Festival je taký aký si ho spravíš, takže pre mňa ostáva naďalej srdcovou záležitosťou, skvelým ukončením leta, miestom kde sa dá zabaviť, zaľúbiť, kultúrne vyžiť a načerpať pozitívnu energiu.