Evil wake & wakeskate kemp 2012 part 1.

Vyše 130 fotiek z prvých dní kempu, kopec času stráveného úpravou. Potenie sa, mrvenie na stoličke, pustený ventilátor, ťukanie do klávesnice. Report z planéty Košice sa rodil ťažko, keďže som mal v hlavne spomienky zo štyroch dní. Pospájať do dokopy, napísať tak, aby bol každý spokojný. Nezabudnúť na nič, poprípade zabudnúť na veľa vecí, ktoré sa na kempe stali. Stojí to vôbec za to? Určite áno, planéta Košice a Evil kemp sú neoddeliteľnou súčasťou slovenského wake/wakeskate sveta.

PEREX napísaný, s tým mám vždy problém. Už by to malo ísť ako po masle. Nejde však. Neviem kde začať. Nechcem písať chronologickú kroniku, opakovali by sa mi vždy slová „liať“, „fixka“, „kapitán“, „jazdenie“, „žúrky“, „nové triky“, „kamoši“, „super“, „skvele“, „fantastické“. Kam by sme však došli týmto spôsobom? Nikam. Streda večer, po krásnom výlete z Bratislavy spodkom cez juh, kde si sám spievam v aute, fackám sa, pijem xy-tý red bull aby som nezaspal, ma víta Jazero. Skoro nik tam nie je, všetci sú už nažhavení na welcome party. Keďže je to môj tuším štvrtý kemp (čas v Košiciach sa mi nejako stále zlieva) viem, že sa nemusím ponáhľať. S Adrianom odpaľujeme kapitána a vítame jazero. Medzitým vítanie sa s kamošmi. Alexander, Zoran, jazerná mlaď a ďalší. Odchod na welcome. 

PARTIES sú neoddeliteľnou a napíšem pravdu, ktorá snáď niekoho bolieť nebude, že aj 50% súčasťou kempu. Deň bez party nemôže byť. Welcome, po prvom dni, pred majstrovstvami, len tak, oslavná. Leje sa od rána do večera. Pozor však, všetko v rámci slušnosti. Každý je tu kamarát. Počas niekoľkých rokov si nepamätám jedinú šarvátku (vlastne jedna tohto roku bola, však kung-fu Richard S.), bitku, alebo niečo podobné. Samozrejme okrem amokového guláša. Na úvodnej žúrke nechýba ani catering, Ľudko Snovák, plávanie na Baywatch song, Mestská Polícia, rušenie nočného kľudu. Nezažiješ, tak si to môžeš len prečítať a to je veľká škoda. 

PARTIES pokračovali každý deň, áno deň, lebo večer už bolo neskoro začínať. Prívetivé ceny v miestnom bufete vyhovovali hlavne kemperom z paštikárne. Nechať za celý kemp na bare toľko euro, ako zvyčajne nechávajú za jeden deň žúrovania v Bratislave ich motivovalo ku kúpe ďalšej a ďalšej fľašky. Na každej z osláv jazdenia, tak budeme nazývať spoločenské posedenia pri poháriku, hral Dj Ľudko Snovák, taktiež stálica kempov. Je to super týpek a aj keď jeho obohraté platne poznáme z oboch strán, stále má čo zahrať. Má u mňa plusové body, lebo kým kemperov zmohnutých alkoholom uložili nohy do postele, Ľudko musel hrať až kým neodpadol posledný kemper, alebo zábavu neprerušila hliadka polície.

PARTIES na vleku sú top! Dokonca zo soboty na nedeľu na vlek prišlo množstvo známo neznámych ľudí. Nechýbali košickí skaters ako Rišo Tury s kamarátom Rum-om a ďalší. Masa ľudí sa tak strojnásobila. Kto odpadol, nemal šancu. Veľkým hitom na kempe bolo fixkovanie, alebo nie. Takto, veľkým hitom na kempe bol street art v podaní niekoľkých umelcov. Najumeleckejšie vlohy prejavil Igor P. a Adam M. Išlo o to, že kto bol unavený z jazdenia (hahá) zaspal v nevhodný okamih múzy spolukemperov, mal smolu. na múzu sa v tomto prípade dlho nečaká a streetart umelci začínajú maľovať, teda fixkovať svoje obete, pardon plátna. Najviac si to odniesli Andy K. nepoučiteľné to plátno, Adrian L. aka muškatier a návšteva z Čiech Bogdan K. Plátna a diela hodné na výstavu do SOGA. Na parties sa diali všelijaké veci. Nie sme však bulvár (občas sme) a tak sa zo zaujímavých momentov budeme tešiť v našich archívoch. Určite sa oplatí prísť o rok a zažiť to spolu s nami.

JAZDENIE je tá druhá časť diania na kempe. Poviem pravdu, tá najpodstatnejšia. Kemp slúži ako začiatočníkom, ktorým sa venujú profesionálni (v slovenskom slova zmysle) jazdci ako Števo O., Maťo Š., Mima K., Majky P. a ďalší, ako aj skúseným riderom. Dobre poradiť, pomôcť, niečo naučiť vedia nie len oni, ale aj ďalší členovia Evils klub mladých jazdcov z Jazera. Okrem nováčikov, učiacich sa prvé triky na vode, alebo prekážkach jazdilo viacero starých harcovníkov a harcovníčiek (nie starých ale v krásnom veku). Tento rok, čo sa konal kemp po 9x sa registrovalo asi najviac riderov. Vyše 75 aktívne jazdiacich ľudí počas viac ako štyroch dní. Čuduj sa svetu, na vleku dlhé čakačky neboli (čo sa nedá povedať o bare). Aktívne sa jazdilo od stredy až do soboty, kedy prebehli majstráky. Nedeľa bola taktiež vyhradená na voľné jazdenie, no stalo sa však, čo sa stalo (viac na záver druhého reportu). 

JAZDENIE musí prebiehať na niečom. V Košiciach a miestnom vleku sú naozaj ideálne podmienky na freestyle jazdenie. Kolotočovať sa môžete niekde inde. Dva kickre, jeden veľký funbox, slider, rakva, to je výbava wakeparku. Slušná a postačujúca. O bezproblémový chod sa staral team operátorov strediska. Vidieť šlapať vlek celý deň bez zbytočnej prestávky je niečo fajné. Jazdili mladí aj starí. Učili sa nové triky. Napríklad Radko H. na kempe vrátil svoje prvé rajlíčko. Následne ho vrátil niekolko sto krát počas jedného dňa, až z toho bol na infúzkach. Jazdili a lietali aj ďalší. Nehnevajte sa, že tu nebudem menovať telefónny zoznam jazdiacich. Niekoho bolo vidieť častejšie na bare, ako na lane, ale kemp je aj o pohode a nenútenom trávení času.

JAZDENIE v súťaži si preberieme v pripravovanom reporte z Majstrovstiev Slovenska vo wake & wakeskate 2012, ktoré sa konali na záver kempu. Počas neho prebehli dve menšie súťaže ako Last Out Game a Rookie Competition. Výsledky z týchto mini súťaží, ktoré super spestrili záver vzdelávacieho procesu na vode si môžete prečítať v našich správach z kempu. Vyhlásenie výsledkov prebehlo večer. So záujmom som sledoval postupnosť fotiek v aparáte. Prvé tri fotky z vyhlasovania a ďalších asi 20 nepublikovateľných pre čitateľov mladších ako 18 rokov a pred 22:00 hod.

AKTIVITY okolo kempu. Aj tento rok si ich organizátori pre vás pripravili v hojnom počte. Nerátam jazdenie, alebo žúrovanie. To je samozrejmé a nevyhol sa tomu nikto. Koho však voda dostatočne nevyčerpala a následný útok kapitánom nedorazil, mohol svoje športové ego vyváľať v piesku. Beach volejbalový a beach futbalový turnaj počas dvoch dní. Piesok všade, ale sladký pocit z výhry. Samozrejme pre víťazov. Fakultatívny výlet do mesta na príjemné pivko Golem som tento rok neabsolvoval, čo ma veľmi mrzí, ospravedlňujem sa. Vo štvrtok som mal možnosť spoznať Pecha Kuchu. Na počudovanie to nebola žiadna miestna pálenka ani slečna uvoľnených mravov, ale prezentácia. 20 obrázkov a pokec k tomu. Prezentovali sa Kubo B., Lojzo M., Katka J., Rišo K. a ďalší. Každý z prezentérov hovoril a ukazoval veci ktoré ma rád a s ktorými by sa podelil s ostatnými. 

To by bol koniec prvej časti. Pre množstvo fotiek, ktoré mám, som report rozdelil na tri časti. Kemp 1 a 2 + Majstovstvá. Prečítajte a pozrite si všetko, nech mám aj ja radosť. Vidíme sa už o pár dní s novou várkou fotiek a aj textu.

Kristián