Mirča, Inka a Mišo - slovenská kreativita menom Buffet Clothing

S Mišom Darilom sa poznám veľa rokov, s Mirčou to taktiež nejaký čas bude. Obaja sa odjakživa motajú okolo snowboardingu, skateboardingu, lifestyle a v neposlednom rade okolo módy. Spolu tvoria pár, a s Inkou trio reprezentujúce Buffet Clothing. Čo vlastne ten Buffet je, že to nie je nové staničné pohostinstvo, sa dozviete z interview, ktoré sme pre vás pripravili.

Pojem a značku Buffet tvorí trojica Mišo Darila, Mirča Mikušová a Inka Polakovičová. Mišo, prezývaný aj Mikenko vyštudoval Francúzske bilingválne lýceum Metodova v Bratislave, potom Univerzitu Komenského, Fakultu Manažmentu - Medzinárodný manažment a marketing. Okrem Buffetu pracuje ako editor/reportr pre news agency WBP Online, global real time ekonomika a financie.

Mirka "Mirča" Mikušová sa narodila v roku 1983, študovala strednú priemyselnú odevnú školu vo Zvolene. Okrem Buffetu má viacero svojich projektov na zakázku, pod vlastnou značkou Mira.

Inka Polakovičová sa narodila v apríli 1989, študovala Gymnázium Groslingova v Bratislave, Middlesex University London, Inka okrem Buffet pomáha organizovať festival DAAD (dni architektúry a dizajnu) + má tiež svoje vlastné projekty.

Ahoj Mišenko, začneme hneď a od podstaty. Ako vlastne Buffet vznikol, kde, kedy, ako, prečo?

Mišo: Prostredníctvom Snuff snowboardového klubu sme začali organizovať snowboardové jibové preteky Urban Boxes, písal sa rok 2006. Snowboarding na Slovensku zaznamenával obrovský boom, bolo množstvo peňazí v snowboardovom businesse a tak sme aj my s Láďom Bachnárom, Láďom Smidtom a Svenom chceli mať niečo vlastné a tak sme založili Buffet. Zo začiatku bola značka založená na kultúre trička. Dizajn produkovali kamaráti umelci. Mysleli sme si, že to bude ľahké, no nebolo tomu tak.

Postupom času sa Láďovci z Buffetu odpojili, pretože to nefungovalo, tak ako by sme chceli. každý z nás troch zistili, že má vlastný názor na vývoj a smerovanie značky. Od roku 2011 som si celý Buffet zobral ja, s tým že som si založil firmu, ktorá je normálne registrovaná a Buffet funguje ako normálna značka.

Už na začiatku ste boli spojení s umelcami, ktorí vám dodávali dizajn na tričká. Kto to bol?

Mišo: Na začiatku to boli výlučne len slovenskí umelci, bolo ich asi 5, alebo 6. Veronika Obertová, Eva Kašáková, Dalibor Kristek, Matúš Vizar, Andrea Žeňuchová a ďalší. Andrea navrhla legendárny design Lady cunt. Postupne sa však množstvo umelcov dodávajúcich návrhy rozrastalo, až sa to v jednom momente preklopilo do medzinárodnej spolupráce. Prvým medzinárodný umelec bol Sergei Hein z Berlína. No a potom to už išlo samo. Umelci sa začali odrazu ozývať aj sami. Pribúdajúcim časom sa mi už nechcelo robiť len tričká.

Tričká sú fajn, avšak teraz vo vašej kolekcie máte aj rôzne iné druhy oblečenia, ako vývoj Buffetu pokračoval? A čo Mirča a ďalší člen teamu?

Mišo: Po príchode Mirči, ktorá mala bohaté skúsenosti so skate, street, urban fashion sme mali veľa nápadov. Otázka však bola ako niečo vyrobiť v lokálnych podmienkach. To znamená že je tu problém s látkami, s výrobou, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 100-200 kusov. Málo firiem vie dodať materiál len pre minimálne množstvo produktov. Riešenie týchto problémov je však stále v procese zdokonaľovania. Ďalším impulzom na rozšírenie portfólia produktov bol príchod Inky Polakovičovej. Bolo to dosť náhodné stretnutie. Ona začala navrhovať celú pánsku kolekciu kabátov, sák a ďalších vecí. Inka je dosť vychytená postavička, keďže skončila renomovanú fashion školu v Londýne a pracovala pre rôznych dizajnérov v londýnskych dielňach, ktorí produkovali veci pre Lady Gaga, Madonu. Má dosť skúseností, no mám pocit, že slovenská scéna je pre ňu dosť konzervatívna, aj keď sa to už lepší.

Mirča je neoddeliteľnou súčasťou nie len Mikenka, ale aj Buffetu. Ako si sa dostala do teamu ty? Kedy si začala vnímať Buffet?

Mirča: Bolo to asi vtedy, keď ma Mišo zavolal na rande a miesto rande sme išli oceňovať nové tričká. Tam mi predstavil Buffet, keďže som dovtedy o Buffet vôbec netušila.  Vtedy to boli len nejaké basic veci ako tričká a mikini, ktoré vyzerali na svoju dobu celkom normálne. Na začiatku sme mali dve vízie. Mišo chcel mať novú street značku, keďže ja som pôsobila v tejto oblasti a vedela som, že presadiť sa v nej je veľmi ťažké, tak som ho odhovárala od tejto myšlienky.

Hmm, tak kedy ste sa zhodli a rozhodli sa naplno venovať Buffetu? Kedy, alebo kde prišiel ten zásadný impulz?

Mirča: Zásadný zlom prišiel, keď sme boli spolu na Novom Zélande a videla som tam, že veľa ľudí tam existuje na malých lokálnych biznisoch a to sa mi strašne páčilo. Následne sme sa o tom veľa bavili. Bola to veľká inšpirácia. Po návrate zo Zélandu sme sa začali naplno venovať Buffetu.

Mišo: Zélandská scéna funguje na malých komunitách, ktoré sa podporujú. To sa mi páčilo a chcel som to adaptovať aj na Buffet a slovenskú scénu. Povedal som si, že to stojí za pokus. Teraz je to vlastne dva roky, čo sme sa vrátili zo Zélandu (júl 2011) a vidím, že Buffet má stúpajúcu krivku. Takže to bol dobrý nápad.

Mirča: Po návrate som taktiež zmenila názor. Nevidela som už len víziu „spraviť si biznis a zarobiť na tom“, ale na Zélande som videla, že sa to dá robiť aj za málo peňazí. človek nepotrebuje veľa peňazí, stačí, že je človek duševne obohatený. Zmenila som pohľad na veci. pokiaľ zarobíme na prežitie, bude to super.

Ako je to v rámci vás troch. Mirča, Inka a Mišo? Aké máte funkcie v rámci značky? Ako zapadla Inka do vašej dvojice?

Mirča: Keďže ja sa venujem skorej dámskej móde, tak sme potrebovali niekoho kreatívneho na pánsku módu. Tou pravou bola Inka, keďže sa venuje hlavne pánskej móde.  Potrebovali sme niekoho s nekonzervatívnym názorom na veci. Našou snahou bolo robiť najmä pánske veci. Postupom času sa však kolekcia rozrastala o dámske. Takže ja sa venujem skorej dámskym veciam a Inka pánskym. Šijeme spolu v dielni a momentálne nezamestnávame žiadnych pomocníkov. Všetko si šijeme sami.

Mišo: My sme potrebovali nájsť človeka, ktorý by navrhol veci s naším rukopisom. Dostať značku do povedomia ľudí. Myslím si, že sa to Inke darí, aj keď tento proces potrebuje viacej času. Baby zastrešujú hlavne výrobu produktov, ja sa starám skorej o dodávateľov látok, zháňanie umelcov a komunikáciu s nimi.

Postupom času určite pribúdali aj umelci, čo sa podieľali na grafických návrhoch. Už je časť selektovať ich?

Mišo: Došli sme do štádia, kedy sa umelci väčšinou ozývajú sami a posielajú svoje návrhy. Teraz je však toho tak strašne veľa, že si treba strážiť svoju líniu. nestačí len aby bol návrh dobrý, ale záleží aj na tom, aký je ten umelec, ktorý ho produkoval. Nejde len o samotný design, ale aj o toho človeka. Kde a pohybuje, čo robí, ako dlho to robí atď. Keď sa spolupráca podarí, tak je to super.

Poďme na technickejšie detaily. Ako funguje nákup látok, dbáte na ekologickosť. teraz je moderné BIO, Eko a ďalšie veci. Riešite to vôbec?

Mirča: Momentálne máme dvoch dodávateľov látok. Látky na tričká a tielka vozíme z Maďarska. Hlavným problémom je, že EKO bavlny a veci sa dajú objednávať len vo veľkých množstvách, ktoré mi neprodukujeme.

Mišo: Stále sa snažíme vyberať kvalitné veci. Pravidelne hľadáme látky, ktoré sú kvalitné a cenovo dostupné. Určite neberieme prvú ponuku, ale dôkladne si nákup zvážime.

Látky nakúpené, ide sa na výrobu. Strihy, dizajn a samotná výroba. Ako to vyzerá u vás?

Mirča: Inka má na starosti pánsku kolekciu, na ktorú vyrobí strih, vyrobí prototyp a ten sa následne upravuje. Ďalšie vychytávky, úpravu prototypu, zmeny už riešime spoločne. Záleží na názore všetkých troch ľudí. Mišo prakticky pánske veci testuje a aktívne sa zapája do produktu. Nedržíme sa striktne návrhov, ale inšpirujeme sa počas výroby.

Látky nakúpené, návrhy schválené ide sa šiť. Máte k dispozícii usilovných zamestnancov z Číny a Bangladéša, alebo šijete po nociach vy? Koľko vlastne je produkciua Buffetu?

Mirča a Mišo: Hehe, nie nemáme brigádnikov ani ďalších zamestnancov. Šijeme to ja s Inkou. Nami šitých vecí je okolo 120 kusov. Tričká nešijeme, ale dovážame od jednej značky. Momentálne nemáme prostriedky vyrábať vlastné tričká. Producent tričiek nám dodáva kvalitné strihy a materiál, takže sme zatiaľ spokojní. Počet výrobených produktov sa však pohybuje aj podľa toho, o čo ide. Teraz bolo napríklad veľa tielok. keď sme zohnali dobrú látku na mikini, tak sa urobilo viacej mikín. Všetko je to však v rámci kusov, až desiatok kusov. Všetko záleží od konkrétneho produktu.

Od jednoduchších tričiek, ktoré boli polotovarom, až k momentálnej kolekcii. Čo všetko vlastne produkujete a kam chcete posúvať svoju produkciu?

Mišo: Minule som sa v krčme na pive zamýšľal, že vlastne okrem topánok a ponožiek produkujeme skoro všetko. Tričká, mikiny, čiapky, tielka, nohavice, bundy. Chceme aby si naše produkty zachovali exkluzivitu, nechceme robiť veľké množstvo vecí. Možná raz dôjdeme do štádia, kedy vyrobíme tretinu vecí, po ktorých je dopyt, ale budú drahšie, aby si ľudia uvedomili ich pridanú hodnotu. Že sa veci robia v malých počtoch, u nás a že ich produkujú reálny ľudia, ktorých môžeš stretnúť vonku na pive. Určite nechceme, aby z toho bol nejaký módny dom a lá Chanel.

Odbočme od práce, aj keď viem, že keď robíš niečo naplno, tak sa tomu venuješ stále. Čo vás baví mimo Buffetu?

Mišo: Buffet riešim skoro stále, aj keď oddychujem, alebo robím niečo iné. Je to také podvedomé myslenie. Určite to poznáte, keď máte svoju značku. Avšak Buffet nie je náš full chlebodarca, takže musím navštevovať aj klasickú robotu.

Mirča: Ja som full time v Buffete, ale šijem aj zákazky pomimo. Venovať sa len čisto Buffetu by bolo veľmi zložité a museli by sme sa riadne uskromniť.

Mišo: Tiež máme svoj štandard, životný štýl, ktorý nechceš ukrajovať v rámci šetrenia. Chceme cestovať a užívať si život, tak musíme mať aj prácu pomimo Buffetu. Taktiež je fajn niekedy vypnúť a venovať sa trocha niečomu inému, vyčistiť si hlavu.

Stále nemám odpoveď na otázku. Tak ako si užívate, oddychujete? Cestujete, športujete, žúrujete?

Mirča: My máme dosť veľkú nevýhodu s Michalom, keďže sme partneri a bývame spoločne. Počas celého dňa riešime Buffet, aj keď podvedome. Pred prácou, v práci, po návrate domou, čiže je to ťažké. Ale áno, veľa športujeme, chodíme na výlety, beháme. Mišo chodí snowboardovať.

Mišo: Čo pociťujem ja, tak oveľa menej chodíme žúrovať. Možná nás už žúrovanie tak nebaví, aj keď je to stále sranda. Nemôžeme si však dovoliť pregrcať dva dni, lebo nás to potom dobehne a je to mega stres. Chodíme sa zabávať, ale také že 4x do týždňa v Nuspirite do 3:00 tak to už nie. Ja mám taký pocit, že deň musím využiť na maximum. Venovať sa práci, športu, Mirči, to tu stále je, len toho žúrovania pomenej.

Ozaj Mišo, čo snowboarding? Kedy si jazdil väčšinu času z roka, ako je to teraz?

Mišo: Jazdím stále, tento rok bol super! Dokonca sa mi podarilo byť okolo 40 dní na snehu. mal som jednu z najlepších zím, čo sa prašanu týka. Hlavne som jazdil s ľudmi, s ktorými sa mi super jazdí. Samozrejme by som však chcel jazdiť viac. Tešil som sa na jarné jazdenie, bohužiaľ sa mi to tento rok nepodarilo, keďže som mal veľa roboty s novou kolekciou, otvorením showroomu. Už to nie je také ľahké ako pred tým, zanechať všetko a odisť za jazdením. Ale stále ma to láka a zvykám si ťažko.

Mirča, kde naberáš inšpiráciu? Čítaš časopisy, pozeráš toten internet, alebo máš iný spôsob získavania informácií?

Mirča: Ja moc weby nesledujem, okrem London Fashion Week, ale inak toho veľa nie je. Keď tak nejaké blogy kamošov a kamošiek. Občas ma Mišo zobral do Londýna, kde tej inšpirácie behá po ulici veľké množstvo.

Konkurencia v tejto oblasti? Vnímam viacero menších značiek, ktoré sú na Slovensku. Aké máte vzťahy, alebo ako to vnímate?

Mišo: Nevnímam tu momentálne presne také isté ako robíme my. Je tu niekoľko tričkových producentov, ale nedá sa to úplne prirovnávať k nám. Máme svoju jedinečnosť, ktorá sa veľmi odkopírovať nedá. Je tu viacero podobných vecí, no nič rovnaké.

Mirča: Podľa mňa všetci takýto malí producenti vychádzame v pohode, fandíme si. Je tu malá scéna, takže sa nejako hatovať nemá význam.

Prejdime od konkurencii ku kooperácii. Určite ste zachytili rôzne spolupráce medzi odevnými značkami, najmä v skate biznise. Ako sa staviate k tejto myšlienke? Išli by ste do spolupráce? Alebo nie?

Mišo: Je to teraz trend, spolupráca medzi značkami. Táto spolupráca dáva vzniknúť novým zaujímavým veciam. Fandím tomu. Mne by sa páčila kooperácia pri výrobe topánok. Napríklad s Pleasemachine (Anna Zaboeva), s ňou by som si vedel predstaviť sériu topánok. Anna je zaujímavý človek, narodila sa v Rusku a už dlhší čas pôsobí v Maďarsku, kde sa venovala filmu. To ju však nebavilo a prešla k výrobe topánok a naozaj skvelých. Tak s ňou by to bolo fajn. Taktiež aj s nejakou snowboardovou/skate značkou, musí to však byť v rámci našej myšlienky. Keby nás oslovila nejaká zaujímavá veľká značka, tak by som sa rovno posral a bol by som rád.

Mirča: Ja by som do toho išla takisto, veľmi rada. Kľudne by sa mohlo jednať aj o menšie značky. Myslím si, že to človeku nemôže ubrať, práve naopak, posunúť ho ďalej.

Mišo: Bavia nás však aj iné druhy spolupráce. Napríklad spolupracujeme s Jurom Podmaňickým na stylingu videoklipu Ludožrút od Billy Barmana. Taktiež spolupracujeme s festivalom Grape, čiže tých spoluprác je viacero a bavia nás takéto spolupráce.

Záver záverov. Mišo, ty pekne a plynulo rozprávaš (niekedy aj dosť dlho), tak nám zhrň filozofiu Buffet do niekoľkých viet. Prosím, ale naozaj krátko.

Mišo: Chceme udržať to, čo robíme. Vyrábať veci pre našich Ľudí. Poz.red.: Kto sú vlastne vaši zákazníci? Sú to idealisti, ľudia snažiaci sa využiť nedokonalosti každodenného života a preformovať ich na dobré veci a posunúť tieto veci na maximum. Neriešia čo bude zajtra. To sú ľudia, ktorými sa inšpirujeme a pre ktorých chceme vyrábať. Samozrejme chceme produkovať stále kvalitnejšie veci, plné detailov pre túto skupinu ľudí.

Buffet Clothnigu prajeme veľa úspechov, kreatívnych nápadov, kvalitného materiálu. Vidíme sa minimálne na festivale Grape, alebo v nejakom príjemnom podniku na pive, víne. Alebo len tak vonku, na horách, alebo pri oceáne. Ahojte.